Dobré skutky robíme v prvom rade pre seba. Máme tak nastavený mozog. Aby nás nútil ku konaniu, ktoré zabezpečí prežitie nás a nám blízkych ľudí. Vedecké štúdie však potvrdzujú, že aj konanie, ktoré vyhodnocujeme ako dobro pre iných, aktivuje oblasti mozgu zodpovedné za pocity odmeny a spolupatričnosti. Správanie podporujúce spoločenskú súdržnosť zvyšuje šance na vlastné prežitie. Toľko fyziologická stránka dobrých skutkov.

Psychológia nám tiež hovorí, že u každého z nás existuje existenčná potreba postarať sa o seba a o svoje zabezpečenie. Teda o dobro pre seba. Súčasne s tým sa nám snaží povedať, že väčšina ľudí má potrebu byť niekým uznávaným, chce byť na niečo hrdá, chce byť súčasťou niečoho, na čo môžu byť pyšní. A na to potrebujeme robiť niečo, čo predstavuje určité dobro aj pre iných ľudí. A uspokojovanie našich potrieb patrí medzi hlavné motívy nášho konania. Ak nie jediné.

Dobré skutky sú teda veľmi dôležité. Je príjemné a užitočné byť ich prijímateľom aj vykonávateľom. Medzi manažérmi sa však v pracovnom prostredí o dobrých skutkoch často nehovorí. Škoda. Myslím tým skutky, ktoré nejakým spôsobom znamenajú dobro pre toho, kto ho koná, pre  jeho manažéra (ak ho má), pre jeho klienta (je úplne jedno či interného alebo externého) a pre spoločnosť, v ktorej pracuje. 4 strany toho istého konania, ktoré je možné a potrebné si pri plánovaní práce pripomenúť.

S manažérmi na strednej úrovni riadenia, s ktorými najčastejšie pracujem, je často na stole otázka, ako motivovať svojich podriadených. Čo tak začať plánovanými dobrými skutkami?